Slovensko dostane menej peňazí, ako predpokladalo. Dôvodom je pomoc Ukrajine zo strany bývalých vlád, uviedol Blanár (foto)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Juraj Blanár, Robert Kaliňák
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Luxemburgu. Foto: www.facebook.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Slovensko dostane za vojenskú pomoc, ktorú poskytli bývalé vlády Ukrajine od roku 2022 zo zásob Ozbrojených síl SR, menej finančných prostriedkov, ako bolo pôvodne predpokladané. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) po pondelkovom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Luxemburgu.

Pokles o viac ako osem percent

V rámci refundácie by sme mali dostať 215 miliónov eur, čo je o 8,5 percenta menej, ako bolo na začiatku avizované. Ôsma tranža z Európskeho mierového nástroja vo výške 500 miliónov eur, z ktorej majú byť peniaze vyplatené, je stále zablokovaná, o čom šéf slovenskej diplomacie v pondelok rokoval aj s Petrom Szijjártóm, ministrom zahraničných vecí Maďarska, ktoré tranžu zablokovalo.

„Tieto financie by nám významne pomohli pri obnove zásob našich ozbrojených síl, osobne som preto v tejto veci požiadal ministra Szijjárta, ak to bude možné, aby k celej záležitosti pristupovali maximálne ústretovo,“ uviedol Blanár.

Ďalšie dodávky zbraní

Témami zasadnutia Rady boli tiež pokračujúce konflikty na Ukrajine, Blízkom východe a v Sudáne. Slovenskú republiku zastupovali minister Blanár a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Prostredníctvom videokonferencie sa na úvod zasadnutia pridali šéfovia rezortov diplomacie a obrany Ukrajiny Dmytro Kuleba a Rustem Umerov, ktorí oboznámili partnerov s aktuálnou situáciou v ich krajine.

„Apelovali na ďalšie dodávky zbraní, predovšetkým protivzdušnej ochrany a ďalšej munície,“ povedal Blanár a dodal, že po 800 dňoch vojenskej operácie na území Ukrajiny sa však situácia významne nezmenila. Slovensko preto o to viac apeluje na zvýšenie úsilia v prospech hľadania mierových riešení, pričom z vládnej úrovne nebude dodávať zbrane.

Ukrajina prichádza o elektrickú energiu

Blanár zároveň informoval svojich kolegov o spoločnom rokovaní vlád Slovenska a Ukrajiny, ktoré sa konalo 11. apríla v Michalovciach. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Josep Borrell potvrdil, že na Ukrajine bolo zničených 70 percent výrobných kapacít elektrickej energie.

„O to viac je dôležitý jeden zo záverov rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády, kde sme rozhodli o posilnení interkonektora medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v elektrických sieťach, pretože v súčasnosti je nedostatočný na to, aby sme mohli Ukrajine dodávať potrebný objem elektrickej energie,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Európskych ministrov oboznámil s ďalšími vlajkovými projektami prijatými na zasadnutí vlád Slovenska a Ukrajiny, ktorými sú priame prepojenie medzi Košicami a Kyjevom širokorozchodnou železnicou, ako aj rozšírenie hraničného prechodu Vyšné Nemecké.

Nebezpečný iránsky útok

Blanár ocenil jednotu pri deklarovaní solidarity s Izraelom a odsúdení bezprecedentného priameho útoku zo strany Iránu. Iránsky útok predstavuje nielen porušenie územnej celistvosti Izraela, ale aj nebezpečnú regionálnu eskaláciu.

„Izrael mal právo na adekvátnu obranu, no zároveň sme skonštatovali, že táto situácia mohla a ešte stále môže významným spôsobom eskalovať celý tento konflikt, ktorý sa začal útokom Hamasu na Izrael. Všetci máme záujem, aby rokovania o prímerí a hľadaní mierového riešenia začali čím skôr, pretože humanitárna situácia, predovšetkým v oblasti mesta Rafah, je naozaj neudržateľná,“ zdôraznil.

Znepokojivá situácia v Sudáne

Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ rokovali aj o znepokojivej humanitárnej situácii v Sudáne. Blanár podotkol, že druhý rok občianskej vojny sa zdá byť mimo hlavnej svetovej pozornosti, ale je potrebné sa mu venovať, pretože takmer 25 miliónov ľudí je v humanitárnej núdzi a 17 miliónov ľudí žije na hranici hladomoru. EÚ by podľa neho mala tlačiť na všetkých aktérov a organizácie, ktoré sú v tomto regióne Afriky aktívne, aby došlo k prímeriu.

„Inak to môže spôsobiť obrovský tlak na migráciu, ktorá by smerovala aj do Európy,“ uviedol Blanár a doplnil, že pred týmto konfliktom uteká až 11 miliónov ľudí.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dmytro KulebaJosep BorrellJuraj BlanárPéter SzijjártóRobert FicoRobert KaliňákRustem Umerov
Firmy a inštitúcie HamásMZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SROzbrojené sily SRRada Európskej únieSmer - SSD